Tu otec náš i praded starý býval,
Z dargovských hôr na Zemplín rodný sa díval,
oral, bránil, sial, trápil sa aby žil,
A v zemi tejto na prach čierny zhnil.
Tu matky naše rodili milé deti,
Od dávnych čias, od samých nepamäti,
Tu otec náš i praded starý býval, Z dargovských hôr na Zemplín rodný sa díval, oral, bránil, sial, trápil sa aby žil, A v zemi tejto na prach čierny zhnil. Tu matky naše rodili milé deti, Od dávnych čias, od samých nepamäti,
Najstaršia drevená zvonica: Stála pri "Koľabovej chyži" na kopci v centrálnej časti starého Dargova. Jej vyobrazenie nepoznáme. Pravdepodobne bola vystavaná ako klasická dubová konštrukcia z hrubých hranolov spájaných tesárskymi spojmi. Mala drevený plášť do výšky 3m. Viseli v nej 2 zvony. Počas II. sv. vojny zhorela.
Zvonica pri starej cerkvi: Postavená po zriadení starej drevenej cerkvi (pôvodne vojenský barák) pri cintoríne po roku 1946. Stála na štvorcovom pôdoryse ako klasická tesárska konštrukcia z tvrdého dreva. Nemala plášť. Boli v nej umiestnené 2 zvony. Zvonila Mária Varcholová. Rozobrali ju po postavení nového murovaného chrámu v roku 1992.
Obecná zvonica pri hradskej: má klasickú tesársku konštrukciu s použitím tradičných tesárskych stykov a detailov, ktoré sa už v súčasnosti takmer nerealizujú a upadli do značného zabudnutia i v rámci tesárskej profesie. Postavená je na štvorcovom pôdoryse. Základové trámy z tvrdého dreva sú podložené kamenným základom, viazané sú preplátovaným rohovým tesárskym spojom so začapovanými drevenými stĺpmi v nároží. Stĺpy štvorcového prierezu sú v spodnej časti zabezpečené zavetrovacími pásikmi v tvare kríža, čapovanými do základového trámu a do stĺpika na každej strane zvonice, v hornej časti zavetrovacími pásikmi v kútoch medzi stĺpmi a nosnou konštrukciou krovu zvonice, takisto začapovanými do týchto konštrukcií. Na severnej strane zvonice sú plochy medzi pásikom, stĺpom a konštrukciou krovu vyplnené diagonálnym rastrom z drevených hranolčekov. Stĺpy zvonice sú zavetrené i stredovým vodorovným trámom, začapovaným z vonkajšieho boku do stĺpov zvonice, ktorý slúžil na ukotvenie hornej časti zvislého doskového debnenia vnútorného priestoru zvonice. Krov zvonice tvoria štyri nosné vodorovné trámy, uložené na rohových stĺpoch, s preplátovaným spojom a vykonzolovaným úsekom so zaobleným čelom, na ktorom sú uložené trámy, nesúce krokvy stanovej strechy zvonice. Tieto trámy sú takisto spájané rohovým čapovým spojom. Visel v nej zvon odliaty v roku 1925 pôvodne pre Bačkov. Dnes zvoní vo veži rímskokatolíckeho kostola. Poslednou zvonárkou bola Mária Lofajová.
Barokový zvon. Odliaty v roku 1775 neznámym zvonolejárom pôvodne pre najstaršiu drevenú zvonicu v obci Dargov. V minulosti bol poškodený (prvá svetová vojna?) a od roku 1992 je prezentovaný v interiéri nového gréckokatolíckeho chrámu. Nápis: STEPHA:(N) OLSAVSZKY PRO TVNC PA(R)OCHVS PACKOVIENSIS:R:(EVERENDVS) ATHO:(C) CVRA:(VIT) HANC CAMPANVLAM PROPRIA INTVSTRIA PRO/ FILIALI SV A DARGO 1775. Vo voľnom preklade: Štefan Olšavský v tom čase ctihodný bačkovský farár za zvláštnym účelom zadovážil tento zvonček vlastným úsilím pre filiílku Dargov v roku 1775. V dolnej časti stredu zvonového plášťa je vyobrazený jednoduchý reléf modliacej sa Panny Márie. Zvon má napriek svojmu veku a poškodeniu zachované pôvodné kované srdce, čo je v dnešnej dobe veľkou vzácnosťou.
Zvon z roku 1925 odliaty "Zvonolejárňou, účastinnou spoločnosťou v Prešove" pre obyvateľov Dargova. Pôvodne mal byť umiestnený prevdepodobne v novej zvonici "pri hradskej" v hornej časti obce. Nakoniec skončil v najstaršej zvonici, po II. sv. vojne bol umiestnený v zvonici postavenej pri starej drevenej cerkvi. Dnes zvoní vo veži nového gréckokatolíckeho chrámu.
Zvon sv. Jána Krstiteľa Proroka. Odliaty "Zvonolejárňou účastinnou spoločnosťou v Prešove", pre pôvodný gréckokatolícky chrám v Bačkove taktiež v roku 1925. V strede zvonového plášťa je vyobrazený reliéf sv. Jána Krstiteľa, na opačnej strane plášťa je nápis v cyrilike, vo voľnom preklade "Spasiteľov krstiteľ Ján, prorok a predchodca: pros Krista, aby daroval pokoj pre svet a dušiam našim veľkú milosť." Zvonil v obecnej zvonici pri hradskej a v roku 1994 bol prenesený do veže nového rímskokatolíckeho chrámu v Dargove.
Replika barokového zvona z r. 1775, ktorú pre novopostavenú cerkev v dargove odliala v r. 1992 Marie Dytrychová v Brodku u Přerova spolu s veľkým zvonom "Mária".
Zvon Božské Srdce. Odliaty v roku 1996 moravskou zvonolejárskou firmou Josefa Tkadleca v halenkove pre novopostavený Rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho v Dargove.
Zvonice so zvonmi sú prirodzenou súčasťou identity našich obcí. Sú spojené s tradičným ručným zvonením a funkciou zvonárov, ktoré sú od roku 2011 zapísané ako chránený prvok v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, a uchádzajú sa aj o zápis do svetového zoznamu UNESCO.
Osobitne v uzatvorených a malých obecných komunitách akou je aj obec Dargov, je zvonica symbolom komunikácie, spájania ľudí, miestom stretávania i kontaktu. Zvonice s ručným zvonením plnia aj funkciu strážnice - hlásnice, s oznamovaním času, ohňa a iného nebezpečenstva, ako aj všetkých významných udalostí v obci, sviatkov, smutných, slávnostných i výnimočných príležitostí.
Dnes už vieme, že ručné zvonenie ako spôsob pohonu zvonov umožňuje najlepšie využitie zvyukových vlastností zvonu, a jedine pri ňom je hudobný účinok zvonov najlepší. Je jednoznačne najšetrnejšie voči zvonom, na rozdiel od elektrifikácie a od všetkých modrených systémov, ktoré nám naše zvony nešetrne vybíjajú a postupne ničia. Živý zvonár dokáže na rozdiel od nich pri zvonení citlivo prispôsobovať zvon správnemu rytmu, vie dosiahnuť najlepšie vyznanie zvuku, môže reagovať na nepravidelnosti výkyvu zvonu, srdca, a vie i včas rozpoznať poruchu a zabrániť tak prípadným vážnejším škodám. Dokáže zabezpečiť pohon zvona s mäkkým rozjazdom, s plynulým brzdením zvonu bez vynechávania úderov a bez silných úderov o jednu stenu zvonu pri brzdení na konci zvonenia, s primeraným výkyvom zvona.
Aj v 21. storočí je možné a veľmi zmysluplné obnovovať tradíciu ručného zvonenia. Vracať sa k službe pre iných, konať veci prospešné pre celé spoločenstvo, byť užitočný - aj tomu nás učí ručné zvonenie. Medzi miestnymi obyvateľmi funkcia zvonára bola vždy všeobecne vážená. Byť zvonárom nemohol byť hocikto, bola to pocta. Zvonil obyčajne kostolník, zvonár, alebo člen rodiny s najväčším citom pre správny rytmus a čistotu vydávaných zvukov. profesia zvonára sa v minulosti často dedila. Zvonári celý svoj aktívny život zasvätili službe zvonom a starostlivosťou o nich
Obec Dargov a Dargovčania sa vďaka projektu Nadačného fondu Telekom Slovakia a Nadácie Pontis pod názvom "3-D Dargovská Drevená Dzvonica" môžu stať súčasťou a svetlým príkladom spájania ľudí pri oživovaní hodnôt, kde patria aj naše zvonice, zvony a ich zvonári.
text z bulletinu Zvony, zvonice a zvonenie v Dargove (Mgr. Veronika Timuľáková, Mgr. Juraj Gembický, Ing. arch. pavol hriň, Mgr. Martin Pristáš (zostavovateľ)
Májový dážď viac stojí ako Viedeň.
Svätý Florián úrodu nám chráň.
Meniny má Florián, Flór, Aglája, Floriána, Florína, Pelagia
Slnko vychádza:5:05
Slnko zapadá:19:55